< sekcia Regióny

Rajec preslávili garbiari, uhorskú kožu vyvážali nie len do Francúzska

Mesto Rajec v okrese Žilina je centrom Rajeckej doliny. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1193 v listine kráľa Belu III. ako possessio Raich, v roku 1397 sa spomína ako mesto – opidum. Najslávnejším a najvýznamnejším remeslom bolo podľa primátora Rajca Milana Lipku garbiarstvo. Na snímke erb a sídlisko v Rajci dňa 6. decembra 2019. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Významným rajeckým remeslom bolo aj rezbárstvo, ktorého začiatky siahajú do 17. storočia. V roku 1909 založil v Rajci prvé rezbárske družstvo na Slovensku, povedal primátor mesta Rajec Milan Lipka.

Rajec 7. decembra (TASR) – Mesto Rajec v okrese Žilina je centrom Rajeckej doliny. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1193 v listine kráľa Belu III. ako possessio Raich, v roku 1397 sa spomína ako mesto – opidum. Najslávnejším a najvýznamnejším remeslom bolo podľa primátora Rajca Milana Lipku garbiarstvo a Rajčanov dodnes prezývajú Kožkári.

"Garbiari spracovávali kože a vyrábali z nich usne. Najmä na výrobu obuvi, ale aj rôznych tašiek, remeňov, konských postrojov. Preslávila ich výroba jemnej kože, ktorá sa volala rajčovina alebo uhorská koža. Jej výrobný postup bol tajomstvom, vyvážala sa až do Francúzska a Turecka. Červenou a žltou kožou sa zdobili kožúšky, používala sa aj na výstelku a výzdobu sviatočných čižiem, takzvaných kodrovánok," povedal Lipka.

Rajec bol poddanským mestom. Od 14. storočia patril k Lietave a z poddanstva sa vykúpil až v roku 1846. "Na čele mesta stál richtár – fojt a mestská rada. Zasadali v budove renesančnej radnice uprostred námestia, ktorá je zachovaná, a aj v súčasnosti slúži na obrady alebo na ustanovujúce zasadnutie mestského zastupiteľstva," uviedol primátor Rajca.

Mesto dostalo od panovníkov rôzne výsady, ktoré pomáhali jeho hospodárskemu vývoju. "V roku 1604 cisár Rudolf II. vydal pre mesto privilégium, podľa ktorého mohli Rajčania šesť dní v roku usporadúvať v meste jarmoky. V roku 1609 oslobodil Matej II. Rajčanov od platenia mýta v celom Uhorsku. Toto privilégium v roku 1749 potvrdila Mária Terézia," pripomenul Lipka.

Významným rajeckým remeslom bolo aj rezbárstvo, ktorého začiatky siahajú do 17. storočia. "K jeho najväčšiemu rozmachu došlo na prelome 19. a 20. storočia zásluhou rajeckého rodáka Jozefa Brieštenského. V roku 1909 založil v Rajci prvé rezbárske družstvo na Slovensku. Rezbári sa venovali výrobe úžitkového sortimentu, interiérových zariadení, ale i umelecko-remeselným prácam rôzneho druhu. Významným Brieštenského žiakom bol Jozef Pekara, autor Slovenského betlehemu v Rajeckej Lesnej. Ukážkou majstrovstva rezbárov sú aj vyrezávané brány na mestskom múzeu," dodal primátor Rajca.



K najvýznamnejším pamiatkam mesta patrí Kostol sv. Ladislava z prvej polovice 14. storočia. "Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovali čiastočne obvodové múry, portály a spodná časť veže. Súčasťou interiéru je oltárny obraz maliara Jozefa Zanussiho, na ktorom je zobrazený patrón kostola i celého mesta, uhorský panovník svätý Ladislav kľačiaci pred madonou. Súčasnú podobu nadobudol kostol po opravách na konci 19. storočia. Historické centrum mesta tvorí štvorcové námestie, do stredu ktorého ústia vždy dve ulice zvierajúce pravý uhol. Na námestí sa zachovali budovy zo 16. až 19. storočia. V strede námestia sa nachádza najvýznamnejšia budova, renesančná radnica zo 16. storočia," uzavrel Lipka.