Attack on Prime Minister
News in English
Samotný Chameneí, ktorý má čo sa týka jadrového programu krajiny rozhodujúce slovo, zakázal vývoj jadrových zbraní fatvou začiatkom tretieho tisícročia.
Autor TASR
Teherán 9. mája (TASR) - Irán bude musieť zmeniť svoju jadrovú doktrínu, ak jeho existenciu ohrozí Izrael. Povedal to vo štvrtok Kamál Charrází, poradca iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, čím vyvolal obavy zo zostrojenia jadrovej zbrane. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
"Nepristúpili sme k rozhodnutiu vyrobiť jadrovú bombu, ak však bude existencia Iránu ohrozená, nezostane nám iná možnosť, než zmeniť našu vojenskú doktrínu," povedal iránskym médiám Charrází. Poradca Chameneího už v roku 2022 avizoval, že Teherán je technicky schopný zostrojiť jadrovú bombu, no ešte sa nerozhodol, či ju vyrobí.
Samotný Chameneí, ktorý má čo sa týka jadrového programu krajiny rozhodujúce slovo, zakázal vývoj jadrových zbraní fatvou začiatkom tretieho tisícročia. V roku 2019 tento zákaz zopakoval, pričom povedal, že zostrojovanie a hromadenie jadrových bômb je "nesprávne a ich použitie je haram", čiže nábožensky zakázané.
V roku 2021 však vtedajší iránsky minister pre tajné služby povedal, že tlak Západu by Teherán mohol dotlačiť k výrobe jadrových zbraní. "V prípade útoku sionistického režimu (Izraela) na naše jadrové zariadenia sa náš spôsob odstrašovania zmení," uviedol teraz aj Charrází.
Teherán dlhodobo tvrdí, že nemá v pláne získať jadrové zbrane a jadrovú energiu využíva výlučne na civilné účely. Západ ho však podozrieva, že chce vyrobiť jadrovú bombu. Jeho jadrový program je preto dlho spornou témou, a viedol k mnohým sankciám.
Irán a Izrael sú dlho úhlavnými nepriateľmi, až v apríli však ich desaťročia trvajúca "tieňová vojna" prerástla do otvorenej konfrontácie, píše Reuters. Teherán totiž zaútočil na Izrael približne 300 raketami a dronmi, z ktorých však drvivú väčšinu zostrelila izraelská armáda s podporou USA, Británie a Jordánska.
Teherán útokom reagoval na predpokladaný izraelský nálet na iránsky konzulát v Damasku z 1. apríla, pri ktorom zahynulo sedem členov iránskych elitných Revolučných gárd vrátane dvoch generálov.
"Nepristúpili sme k rozhodnutiu vyrobiť jadrovú bombu, ak však bude existencia Iránu ohrozená, nezostane nám iná možnosť, než zmeniť našu vojenskú doktrínu," povedal iránskym médiám Charrází. Poradca Chameneího už v roku 2022 avizoval, že Teherán je technicky schopný zostrojiť jadrovú bombu, no ešte sa nerozhodol, či ju vyrobí.
Samotný Chameneí, ktorý má čo sa týka jadrového programu krajiny rozhodujúce slovo, zakázal vývoj jadrových zbraní fatvou začiatkom tretieho tisícročia. V roku 2019 tento zákaz zopakoval, pričom povedal, že zostrojovanie a hromadenie jadrových bômb je "nesprávne a ich použitie je haram", čiže nábožensky zakázané.
V roku 2021 však vtedajší iránsky minister pre tajné služby povedal, že tlak Západu by Teherán mohol dotlačiť k výrobe jadrových zbraní. "V prípade útoku sionistického režimu (Izraela) na naše jadrové zariadenia sa náš spôsob odstrašovania zmení," uviedol teraz aj Charrází.
Teherán dlhodobo tvrdí, že nemá v pláne získať jadrové zbrane a jadrovú energiu využíva výlučne na civilné účely. Západ ho však podozrieva, že chce vyrobiť jadrovú bombu. Jeho jadrový program je preto dlho spornou témou, a viedol k mnohým sankciám.
Irán a Izrael sú dlho úhlavnými nepriateľmi, až v apríli však ich desaťročia trvajúca "tieňová vojna" prerástla do otvorenej konfrontácie, píše Reuters. Teherán totiž zaútočil na Izrael približne 300 raketami a dronmi, z ktorých však drvivú väčšinu zostrelila izraelská armáda s podporou USA, Británie a Jordánska.
Teherán útokom reagoval na predpokladaný izraelský nálet na iránsky konzulát v Damasku z 1. apríla, pri ktorom zahynulo sedem členov iránskych elitných Revolučných gárd vrátane dvoch generálov.
