Brusel 16. septembra (TASR) - Fínske predsedníctvo v Rade EÚ pracovalo s členskými krajinami aj počas leta v snahe posunúť rokovania o pozíciách jednotlivých krajín týkajúcich sa budúceho viacročného finančného rámca Únie. Uviedol pre TASR štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička v rámci pondelňajších rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

Ružička pripomenul, že na októbrovom summite EÚ (17. - 18. 10) bude podoba budúceho sedemročného rozpočtu Únie jednou z hlavných diskusných tém premiérov a prezidentov. Dovtedy by podľa jeho slov politickí lídri už mali predstaviť určité parametre rozpočtu, aby sa dalo hovoriť o konkrétnych číslach a rokovať o nich v rámci celého rozpočtového balíka.ˇ



Fínske predsedníctvo v pondelok Radu ministrov informovalo o svojich prvotných rokovaniach s 27 členskými krajinami (Spojené kráľovstvo sa pripravuje na odchod z Únie - pozn. TASR). Podľa Ružičku je v tomto procese dôležité postupovať v duchu starého príslovia, že "nie sme takí bohatí, aby sme si dovolili kupovať lacné veci".

"Čiže, ak chce byť Európska únia silná, nemôže mať slabý rozpočet," vysvetlil situáciu. To je podľa neho základné východisko pre dosiahnutie rovnováhy medzi starými politikami. ako sú kohézia či spoločná poľnohospodárska politika, a novými výzvami. K tým okrem iného patrí digitalizácia, nástup nových technológií, nový obchodný poriadok vo svete, ale aj boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám. "Takže budúci rozpočet by mal byť rovnovážny, či už pôjde o nárast alebo o pokles spoločného rozpočtu," dodal slovenský diplomat.

Ružička zároveň zdôraznil, že pri určovaní podoby svojho budúceho dlhodobého rozpočtu by Únia mala byť ambiciózna a zároveň realistická, pričom Slovensko patrí k tým krajinám, ktoré chcú vidieť viac flexibility pri narábaná s eurorozpočtom.

"Každá krajina má nejakú predstavu o tom, akým smerom by sme sa mohli hýbať a hľadať prienik, aký bude objem rozpočtu, ako budú rozpočtové prostriedky rozdelené a aké nástroje sa nájdu na to, aby boli efektívnejšie využité," povedal Ružička. Dodal, že to platí aj pre spôsob, akým budú využité flexibility, alebo čo spraviť s rabatmi, čiže rôznymi zľavami zo spoločného rozpočtu. Netreba pri tom zabudnúť, že odchodom Británie, ktorá si v roku 1984 ako prvá rabat vymohla, zástancovia týchto zliav stratia "matku svojich rabatov".

Na otázku TASR, či sú diskusie o kondicionalite čerpania rozpočtu spájané aj s pravidlami právneho štátu, Ružička uviedol, že tieto podmienky treba nastaviť tak, aby boli spravodlivé a plnili svoje ciele a implementovali sa len v prípade porušenia spoločných pravidiel.

"Patrí tam aj táto podmienka. Väčšina krajín sa vyjadrila, že si vedia predstaviť túto kondicionalitu, s tým, že budú jasne stanovené podmienky a v prvom rade bude preventívna a bude sa týkať takých opatrení, ktoré budú naviazané na efektivitu čerpania rozpočtu," vysvetlil Ružička.

spravodajca TASR Jaromír Novak