Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Regióny

SERIÁL: Liečivé pramene s vodou zdarma v okolí Zvolena stále lákajú

Na snímke ľudia si čerpajú vodu z prameňa Červený medokýš pri rieke Hron pod Pustým hradom. Vo Zvolene 13. marca 2019. Foto: TASR Ján Kroslák

Zo zvolenských prameňov ostal dodnes veľmi populárny najmä prameň známy ako Červený medokýš pod Pustým hradom.

Zvolen 13. marca (TASR) - Aj keď je v Zvolenskej kotline evidovaných niekoľko desiatok minerálnych prameňov, obľúbených medzi obyvateľmi a dodnes často navštevovaných a využívaných je už len zopár. Ľudí s taškami či prepravkami s fľašami naplnenými liečivou vodou možno neustále vídať najmä pri prameni Štefánik v kúpeľoch Sliač, pri Červenom medokýši pod zvolenským Pustým hradom, a tiež pri prameni minerálnej vody pri osobnej železničnej stanici vo Zvolene. "Tých prameňov, ktoré boli v minulosti často navštevované, bolo ale oveľa viac. Postupom času sa však niektoré, a to najmä necitlivými zásahmi pri novej bytovej výstavbe v ich blízkosti, natrvalo vytratili," hovorí obyvateľ Zvolena a znalec miestnych pomerov Marián Kološta.

Takými bol napríklad prameň Gustávka na rozľahlých lúkach pri meandroch vtedy ešte neregulovaného koryta Hrona vo Zvolene. Známym a navštevovaným bol v 30. až 50. rokoch uplynulého storočia. "Volali ho aj 'zvolenská kracheľka' pre jeho výraznú chuť a množstvo bubliniek," podotýka Kološta.

Prameň zanikol práve pri geologickom prieskume pred prácami na regulácii Hrona a pri príprave staveniska prvých objektov sídliska Zvolen - Západ.

Neďaleko neho, na druhej strane Hrona, bol ďalší známy, výrazne železitý prameň tzv. podlanický medokýš. "Jeho torzo možno ešte aj dnes nájsť v areály zvolenskej SAD-ky," hovorí Kološta ďalej. V 60. rokoch minulého storočia vyvolal veľký boom objav nového prameňa pri ústí Sokolskej cesty, pod sídliskom Zlatý potok vo Zvolene. Aj tu podľa Kološtu zaúradovala náhoda a prameň bol objavený pri výkopových prácach uprostred novobudovaného sídliska. "Prameň bol mimoriadne silný, chutný, neobsahoval veľké množstvo železa a pre jeho grády ho prirovnávali k sódovej vode," priblížil.

Aj keď bol prameň výdatný, stáli sa naň dlhé rady od rána až do neskorej noci. Nemal však dlhú životnosť a verejnosti prestal slúžiť koncom 70. rokov.

Zo zvolenských prameňov ostal dodnes veľmi populárny najmä prameň známy ako Červený medokýš pod Pustým hradom. "Aj ten má svoju slávnu históriu a chutnú železitú vodu ponúka už od nepamäti niekoľkým generáciám miestnych obyvateľov."

Už po prvej svetovej vojne bola táto lokalita častým cieľom Zvolenčanov, ktorí sem chodili za poznávaním histórie, ale aj oddychom. "Na neďalekých priľahlých lúkach sa najmä počas víkendov konali rodinné pikniky. Chodilo sa pešo, ležalo sa na dekách, varilo na otvorených ohniskách, kúpalo v Hrone," hovorí ďalej.

Azda najnavštevovanejším ostal pre svoju výhodnú polohu a dobrú dostupnosť minerálny prameň pri zvolenskej osobnej železničnej stanici. "Keďže je takpovediac "po ruke", v uplynulých rokoch sa stal zároveň najkomplikovanejším," konštatuje sprievodca po zvolenských prameňoch.

Okrem ľudí, ktorí si chodia plniť fľaše pre domácu spotrebu, z neho totiž priamo pijú aj cestujúci, ktorí vo Zvolene prestupujú na vlak, šoféri autobusov, ale hojne ho využívajú aj bezdomovci či početná komunita Rómov z priľahlej mestskej časti Balkán.

Miesto, kde je tento prameň vyvedený, bolo častou ľudskou prítomnosťou viackrát zničené či zavalené odpadkami. Keďže prameň nikto oficiálne nevlastní, pred tromi rokmi ho obnovilo a vyčistilo mesto Zvolen. Dnes sa ale zdá, že takúto pomoc by tento prameň potreboval častejšie.

V neďalekých kúpeľoch Sliač je dodnes najnavštevovanejším minerálnym prameňom Štefánik. Zvolenčan Jozef, ktorý na Sliači býval v druhej polovici 20. storočia, hovorí, že kedysi bol oveľa výdatnejší, ako je dnes. "Ľudia na túto silne železitú minerálnu vodu chodili húfne s vozíkmi či kárami. Keďže vtedy ešte neboli PET fľaše, vodu si plnili do sklenených fliaš a uskladňovali v chladných pivniciach a chodbách rodinných domov. Často sa pri tom stávalo, že plyny zo silne nasýtených minerálok vytláčali korkové zátky fliaš a robili tak v domoch rachot aj niekoľko dní."