< sekcia Publicistika

Komentár Thomasa Kulidakisa: Stretnutie G7

Thomas Kulidakis Foto: Teraz.sk/Thomas Kulidakis

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu.

Premiéri a hlavy siedmich najbohatších krajín sveta, demonštranti v uliciach a miestni obyvatelia s ťažkosťami znášajúci celé dianie: charakteristický obraz stretnutia krajín G7, ktorý sa neustále opakuje. Tohtoročné rokovanie je ale predsa len zvláštne tým, že politici po prvý raz od roku 1975 nepodpísali spoločné vyhlásenie.

Dôvod tohto neobvyklého činu je naporúdzi. Hoci to prezident USA Donald Trump popiera, príčinou sporov je jeho politika, zameraná na úzko definované americké záujmy. Európske štáty ho teda ešte raz varovali, aby nezavádzal clá na dovoz automobilov a automobilových súčiastok zo starého na nový kontinent. Takéto rozhodnutie by vyvolalo európsku odvetu, ktorá by mohla USA bolieť viac ako konflikt s Čínou. Škody by boli však celosvetové. Trump však stále verí, že si od Európskej únie vynúti ústupky. Do konfliktu s USA sa dostalo tiež Francúzsko, ktoré tento rok G7 viedlo a to kvôli dani na produkty internetových gigantov, ktoré svoje celosvetové zisky nedania v krajinách pôvodu.

Prípad obchodnej vojny na spadnutie iba ilustruje ďalšie sporné body. Okrem ciel sa štátnici nedokážu dohodnúť na ochrane klímy našej planéty, ktorej počasie je stále viac nevyspytateľné. Zatiaľ čo ostatní členovia G7 chcú dodržať parížsku klimatickú dohodu, administratíva D. Trumpa nie. V Amazónii horia pľúca planéty, jednotlivé krajiny ponúkajú pomoc, USA ale zároveň nevyvíjajú na Brazíliu účinný tlak, aby dažďové pralesy nerúbala raketovým tempom.

Z hľadiska medzinárodnej politiky sa v priebehu G7 odohrali dve dôležité veci. Prvou bola návšteva premiéra Indie, ktorá je opäť na pokraji vojny so susedným Pakistanom o Kašmír. Prípadný rozsiahly konflikt dvoch jadrových mocností by mal fatálne dôsledky vo všetkých mysliteľných ohľadoch. Prílet ministra zahraničia Iránu bol charakteristický pre ďalší konflikt medzi najväčšími svetovými mocnosťami. Americká administratíva vyhrotila vzťahy s Iránom svojím jednostranným odstúpením od jadrovej dohody, ktorá uvoľnila sankčný režim voči Teheránu výmenou za zastavenie jadrového programu. Ostatní signatári chcú dohodu zachovať, cítia sa urazení tlakom Spojených štátov na európske firmy a hľadajú cesty, ako sankčný režim USA obísť.

Jediný Londýn, vedený novým premiérom váha, či by nebolo lepšie sa k USA pridať, v túžbe po budúcej údajne exkluzívnej vzájomnej obchodnej dohode. Nie je to ľahké rozhodovanie, ako ukázal prípad iránskeho tankeru zadržaného a neskôr prepusteného Gibraltárom, ktorý Veľká Británia spravuje. Ku koloritu rokovania G7 patria tiež demonštranti, ktorí opäť upozorňujú hlavne na narastajúcu príjmovú nerovnosť na svete. Tohtoročná analýza poradenskej spoločnosti Boston Consulting Group odhalila, že napriek všetkým záväzkom bohatí vlastnia viac a počet chudobných rastie.

Najvýraznejší a najlepší výsledok tohtoročného stretnutia najbohatších krajín sveta tak je, že Európska únia sa zaviazala prispieť viac ako pol miliardou eur na globálne fondy na boj proti AIDS, malárii iné problémy v Afrike. Šanca prizvať do G7 opäť Rusko zostala premeškaná. Bolo síce právom vylúčené v roku 2014 kvôli anexii Krymu, ale je potrebné udržiavať komunikačné kanály. V konečnom súčte sa teda vo Francúzsku odohrala dráma nazvaná „Zhodneme sa, že sa nezhodneme“. Na škodu celého sveta.