< sekcia Publicistika

ANALÝZA M.KOPCSAYA: Čaputová sa nezľakla Maďarov ani Číny

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

M. Kopcsay analyzuje postoje prezidentky.

Soľ je nad zlato a mlieko má väčšiu cenu než demokracia. Alebo je to naopak? Veď tí, ktorí podliehajú spomienkovému optimizmu a tvrdia, že „demográcia“ nám nepriniesla nič, uvádzajú notoricky mlieko za dve koruny ako atribút zlatých čias.

Aj ministerka pôdohospodárstva Matečná sa preľakla – alebo rozhorčila – že si prezidentka SR Čaputová dovolila upozorniť na dôležitosť ľudských práv počas rozhovoru s čínskym ministrom zahraničných vecí. Na Slovensku sa takáto disciplína veľmi nenosí, hovoriť partnerom aj veci, ktoré nepočúvajú radi. A ako sa ukazuje nie preto, že by si to vynucovali okolnosti. Dôvodom je skôr návyk vedomej či nevedomej prikrčenosti, opatrnosti, ba až hlbokého predklonu najmä smerom k rozľahlým veľmociam ležiacim smerom na východ.

„Úlohou predstaviteľov štátu je slovenským podnikateľom dvere do zahraničia otvárať, nie ich zatvárať," uviedla Matečná v reakcii na Čaputovú. Iste sa dá chápať, že šéfke agrorezortu leží na srdci vývoz slovenského mlieka a mliečnych výrobkov do Číny. Ale ak ponecháme bokom domácu agendu, beztak sa dá predpokladať, že úspech či neúspech slovenskej mliečnej cesty do Číny nezávisí od toho, čo prezidentka povedala ministrovi Wang Yiovi. A už vôbec sa od toho neodvíja vývoj slovensko-čínskych obchodných vzťahov, v ktorých – celkom logicky – masívne prevláda dovoz z Číny na Slovensko.


Nie východnosť ale výhodnosť
To predsa u nás je na každom rohu čínsky obchod, nie v Číne slovenský. Schodok, teda rozdiel medzi slovenským vývozom a čínskym dovozom predstavuje – 3,1443 miliardy eur za rok 2018. Vzhľadom na masívny prílev spotrebného tovaru je to podobne aj v prípade Vietnamu (– 4,46 miliardy eur) a Kórei, pod čo sa podpisujú automobily, elektronika a pod. (– 4,34 miliardy eur).

Celkovo má slovenský zahraničný obchod s ázijskými štátmi zápornú obchodnú bilanciu vo výške – 13,5 miliardy. V obchode s Európskou úniou sme 15,67 miliardy „v pluse“, s Európou ako kontinentom dokonca takmer 20 miliárd. Tieto parametre sú nastavené dlhodobo. Pravdaže to nijako nespochybňuje snahu podporovať slovenský export kamkoľvek. Ale buďme realisti a netvárme sa, že šanca na zmenu týchto parametrov je podmienená popieraním našich vlastných postojov a hodnôt.

Napokon podobná situácia – záporná bilancia – panuje vzhľadom na dovoz surovín aj vo vzťahu k Rusku. V tomto prípade dovážame viac o 2,55 miliardy eur viac, než vyvážame. Aj do Ruska šéf SNS Danko otvára dvere tak často, až je z toho prievan. Ale takisto platí, že v prípade obchodu rozhoduje najmä jeho výhodnosť a nie „východnosť“.


Namiesto červeného koberca
Napokon prezidentka Čaputová povedala iba to, čo patrí k nášmu západnému alebo európskemu softvéru: Vyjadrila obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne a zo zadržiavania aktivistov z tejto oblasti, ako aj z postavenia menšín. Ak pripomenula 30 rokov od Nežnej revolúcie a od pádu Berlínskeho múru, potom sa žiada dodať, že na novembrových námestiach zaznieval ako otrasný a negatívny príklad totalitnej brutality práve zásah proti zhromaždeniu na pekinskom Námestí nebeského pokoja v júni 1989. Po tridsiatich rokoch to už – kvôli vývozu mlieka – neplatí?

Mimochodom téma ľudských práv – a liberálnej demokracie, ktorá je pre ich napĺňanie optimálnym politickým prostredím – zaznievala aj počas prezidentkinej návštevy Maďarska. Bolo zjavné, že jej výroky smerujú k Viktorovi Orbánovi. Napokon ani on jej neostal nič dlžný. Namiesto červeného koberca pred prichádzajúcu Čaputovú prestreli maďarské provládne médiá obvinenia á la Hlavné správy, že ide o Sorosovu agentku.

V prípade Maďarska je situácia delikátna. Slovensko-maďarské vzťahy v minulosti zaťažovala séria sporov už od čias Vodného diela Gabčíkovo – a spoza Dunaja k nám prichádzali buď konfliktné témy (dvojaké občianstvo), alebo priam činy, napríklad neplánovaná návšteva prezidenta Sólyoma, ktorý sa v auguste 2009 musel otočiť v polovici mosta medzi Komárnom a Komáromom.

Je veľké plus, že po odchode prvej Ficovej vlády (v ktorej boli aj SNS a HZDS) sa situácia postupne upokojili. Nemalú zásluhu má na tom aj Ficov a Orbánov podobný pohľad na svet. Navyše SR a Maďarsko spájajú také významné faktory ako členstvo v EÚ, spoločná agenda vo V4 a takmer polmiliónová maďarská komunita, ako Čaputová v Budapešti pripomenula.


Pokoj ani úspech sa nedajú kúpiť
Ale bolo by naivnou ilúziou myslieť si, že tým je raz a navždy zaručené pokojná hladina komunikácie. Napríklad také blížiace sa výročie Trianonu podnecovali v maďarských politických kruhoch tvorivosť, takže opäť zo zásuviek povyťahovali mapy Veľkého Uhorska.

Možno súhlasiť so šéfkou zahraničného výboru Katarínou Cséfalvayovou: „Ozveny imperiálnej nostalgie či historických krívd sú jedným z pilierov, na ktorých stojí politika Viktora Orbána. Obdobné prejavy sú však typické skôr pre autokratov, či už v Rusku alebo v Turecku.“ Áno, vládcovia radi oprašujú imperiálne pomníky, aby odpútali pozornosť občanov od svojich vlastných hriechov.

Zhrnuté a podčiarknuté – pokoj a porozumenie v medzinárodných vzťahoch, ale ani úspechy vo vzťahoch obchodných sa nedajú vykúpiť pritakávaním populizmu či autoritárstvu alebo rezignovaním na vlastné hodnoty a princípy. Či už ide o menšie maďarské alebo „veľké“ ruské resp. čínske rozmery.

Politici, ktorí tvrdia opak, týmto „argumentom“ len podporujú vlastný spontánny obdiv k východnému (byzantskému?) spôsobu vládnutia, v ktorom autorita ľudí a moci prevažuje nad autoritou pravidiel. Ak sa Slovensko hlási k opačnému vnímaniu hodnôt zhodnému s hodnotami Západu, potom je preň len dobre, že má prezidentku, ktorá sa nebojí to pripomenúť.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.