Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Údajný nález ukradnutej maľby Pabla Picassa v Rumunsku bol hoax

Pablo Picasso, ilustračná snímka. Foto: TASR/AP Photo

V súvislosti s krádežou diela Hlava harlekýna a šiestich ďalších malieb z galérie Kunsthal v Rotterdame odsúdili v roku 2014 štyroch Rumunov. Súd im zároveň nariadil zaplatiť 18 miliónov eur.

Haag/Bukurešť 19. novembra (TASR) - Žena, ktorá údajne našla v Rumunsku maľbu Pabla Pisacca Tete d'Arlequin (Hlava harlekýna), odcudzenú v roku 2012 z galérie Kunsthal v Rotterdame, sa stala obeťou žartu dvoch belgických režisérov. Informovala o tom v nedeľu večer agentúra AFP s odvolaním sa na holandskú verejnoprávnu televíziu NOS.

Asi pred desiatimi dňami dostala Mira Feticuová, holandská spisovateľka rumunského pôvodu, ktorá napísala román inšpirovaný lúpežou v Rotterdame, anonymný list. Bol napísaný v rumunčine a obsahoval popis miesta, kde má byť ukradnuté Picassovo dielo skryté, povedala Feticuová agentúre AFP. Inštrukcie spisovateľku priviedli do lesa vo východnom Rumunsku, kde skutočne našla obraz zakopaný v zemi.

Rumunské Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovanej kriminality a terorizmu (DIICOT), ktoré dostalo plátno v sobotu v noci, v nedeľu oznámilo, že "by mohlo" ísť o Picassov obraz Tete d'Arlequin, ktorého odhadovaná cena je 800.000 eur. Jeho pravosť overujú odborníci, dodalo riaditeľstvo.

V nedeľu večer však Feticuová pre NOS uviedla, že si z nej vystrelili dvaja belgickí režiséri. Tí jej poslali e-mail, v ktorom jej vysvetlili, že list s návodom bol súčasťou projektu "True Copy" (Pravá kópia), venovaného známemu holandskému falšovateľovi Geertovi Jansenovi, ktorého "diela" zaplavili umelecké zbierky v Európe aj mimo nej. Ich produkčná spoločnosť sa mieni k celej záležitosti vyjadriť v nasledujúcich dňoch.

V súvislosti s krádežou diela Hlava harlekýna a šiestich ďalších hodnotných malieb z galérie Kunsthal v Rotterdame odsúdili v roku 2014 štyroch Rumunov. Súd im zároveň nariadil zaplatiť 18 miliónov eur.

Matka jedného z páchateľov počas procesu tvrdila, že sa rozhodla pre spálenie diel, aby zničila dôkazy a chránila svojho syna. Neskôr však svoje vyhlásenie odvolala.

Vyšetrovatelia predtým tvrdili, že obrazy zlodeji zničili po tom, ako nedokázali nájsť kupca.