Bratislava 24. júna (TASR) – Zemný plyn má v energetickej transformácii svoju úlohu aj na Slovensku. Zhodli sa na tom diskutujúci na podujatí Euractiv Stakeholder Workshop, ktoré sa venovalo tejto téme. Zemný plyn má miesto pri znižovaní emisií skleníkových plynov, z dlhodobého pohľadu do roku 2050 je však vnímanie plynu komplikovanejšie.

"Myslím si, že zemný plyn môže prispieť k čistejšiemu globálnemu energetickému systému, ale má svoje výzvy," skonštatovala v pondelok na diskusii Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku.

Zemný plyn má aj podľa Pavla Širokého z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR určitú rolu pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Vnímanie plynu v kontexte klimatickej neutrality okolo roku 2050 je však podľa neho komplikovanejšie.

EK sa podľa Vašákovej snaží, aby bolo znižovanie emisií nákladovo efektívne. V prípade plynu do roku 2030 "nie až taká veľká neistota", jeho spotreba bude podľa jej slov "mierne stagnovať, možno mierne klesať, ale nebude to nejaký dramatický rozdiel". "Naopak, do toho horizontu 2050 podľa toho, akým scenárom sa vyberieme, tak tá spotreba môže naozaj klesnúť až možno na jednu desatinu, jednu osminu toho, čo máme v súčasnosti," podotkla.

Na mieste je podľa Vašákovej uvažovať aj o alternatívach, ako sú bioplyn, biometán či vodík. Ján Weiterschütz z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska doplnil, že SR má vysoký potenciál na to, aby sa tu vodík etabloval. Potenciál rastu je z jeho pohľadu enormný, pretože vodík dokáže prepájať sektory a využívať už existujúcu infraštruktúru a môže riešiť či už globálne, ale aj slovenské problémy.

Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč podotkol, že zemný plyn na Slovensku prispel k čistote ovzdušia. "My sme emisie skleníkových plynov v energetike od roku 1990 znížili o 60 %. Ak sú skleníkové plyny, zodpovedá za to priemysel a doprava," doplnil s tým, že riešenia Slovenska by mali byť nákladovo efektívne. "Myslím si, že nákladovo efektívnym riešením na Slovensku je tie drahé vysoko emitujúce zdroje nahradiť nízko emitujúcimi a lacnými a v tomto ten plyn bude mať veľkú úlohu," zdôraznil Klepáč.

Dôležitou otázkou je podľa zvoleného europoslanca Martina Hojsíka (PS), čo s plynom ďalej. Z jeho pohľadu sa bude plyn pri prechode na nízkouhlíkovú alebo bezuhlíkovú ekonomiku utlmovať možno najpomalšie spomedzi fosílnych palív. Ďalšie investície do plynovej infraštruktúry považuje za nie veľmi zmysluplné pre ich dlhodobú návratnosť.

Široký poznamenal, že to, akým smerom sa chce SR uberať v znižovaní emisií podľa jednotlivých sektorov, by mala jasne stanoviť nízkouhlíková stratégia. Tá je podľa jeho slov aktuálne v príprave. Na vládu by mala byť predložená do konca tohto roka. V prípravnej fáze je podľa Vašákovej aj legislatívny balíček na európskej úrovni, ktorý by sa mal dotknúť oblasti plynárenstva. Ako priblížila, v súčasnosti sa spúšťajú rôzne štúdie s cieľom získať relevantné informácie o trhu s plynom.

Slovensko má podľa Vašákovej v elektroenergetike veľmi výhodný nízkoemisný mix. "Slovensku sa darí dosahovať ciele na znižovanie emisií skleníkových plynov, do roku 2020 ich presiahneme," dodala. Výzvou je však energetická náročnosť. Komisia tiež kritizuje nedostatky v regulačnom rámci pre energetiku. Medzi výzvy v rámci SR patrí aj rozvoj obnoviteľných zdrojov, pretože v posledných dvoch rokoch ich podiel klesá.