< sekcia Ekonomika

Smer a Sme rodina sa sporia, ako upraviť poskytovanie náhradného

Na snímke poslankyňa hnutia SME RODINA - Boris Kollár, Petra Krištúfková, archívna snímka. Foto: TASR - Michal Svítok

Poslankyňa hnutia Sme rodina Petra Krištúfková v návrhu Smeru-SD ocenila napríklad to, že štát má prebrať vymáhanie náhradného výživného. Kritizovala však stanovenie limitov.

Bratislava 20. septembra (TASR) - Vláda neurobila nič štyri roky s vymáhaním náhradného výživného. Presvedčená je o tom poslankyňa hnutia Sme rodina Petra Krištúfková. Hnutie navrhuje zmeny v zákone, ako aj Smer-SD. Ten však kritiku hnutia odmieta. Poslanec Róbert Madej (Smer-SD) upozornil, že dlhodobo bojuje za zachovanie náhradného výživného a strana navrhuje zmeny, ktoré zvýšia maximálne náhradné výživné. Obe strany sú však ochotné o zmenách diskutovať.

Vláda podľa Krištúfkovej nič neurobila pre to, aby pomohla osamelým matkám a rodičom pri vymáhaní výživného. "Napríklad matky celé toto obdobie poberali nízky rodičovský príspevok, až neskôr ste im ho zvýšili o 10 eur. Je kopec matiek, ktoré sa nevedeli dostať k náhradnému výživnému. Za predlohu ste si aj tak zobrali náš návrh, dookola som opakovala, že zákon je zlý a nepomáha tak, ako má," tvrdí Krištúfková. Vyzývala koaličných poslancov, aby našli prienik a pripravili dobrý zákon do druhého čítania. "Trochu návrh ešte dolaďme, diskutujme a bude dobrý. Upravme zákon tak, aby fungoval bez nezmyselných podmienok. Pripravme zákon, ktorý nepodmieňuje, nevyčleňuje a neznemožňuje osamelým matkám poberať náhradné výživné," uviedla Krištúfková.

V prípade návrhu Smeru-SD ocenila napríklad to, že štát má na plecia prebrať vymáhanie náhradného výživného. Kritizovala však stanovenie limitov, v rámci ktorých sa poskytuje náhradné výživné. Sme rodina totiž navrhuje vypustiť zo zákona posudzovanie mesačného príjmu oprávnenej osoby ako podmienky nároku na náhradné výživné.

Podľa poslanca Madeja táto téma potrebuje viac konštruktívnu ako útočnú diskusiu. Upozornil, že prvý zákon o náhradnom výživnom bol schválený v roku 2002 a bojoval za zachránenie náhradného výživného v minulosti. Venoval sa problematike maximálneho náhradného výživného, pri ktorom navrhuje Sme rodina odstrániť limit. "Máme napríklad rodiča, ktorý bude mať súdom určenú povinnosť platiť 1500 eur. V takomto prípade môžu vzniknúť protiargumenty, že prečo by mal štát nahrádzať luxusne vysoké sumy náhradného výživného. Súhlasím, že to patrí na to dieťa, ale na druhej strane sa dostávame k tomu, že náhradné výživné sa stane príjmom vyšším, ako je priemerná mzda," upozornil Madej. Podľa neho je potrebné prihliadať aj na výdavky štátneho rozpočtu. "Rozšírime týmto návrhom poskytovanie náhradného výživného na takmer 95 % možných poberateľov," vyčíslil v prípade návrhu Smeru-SD Madej.

Limity, ktoré Smer-SD navrhuje, sú naviazané na zákon o životnom minime. Madej považuje za dostatočný nárast maximálnej výšky náhradného výživného. "Veľmi rád budem o konkrétnostiach diskutovať. Systém naším návrhom meníme tak, ako sa len dá, zvyšujeme maximálne poskytnuté výživné, zvyšujeme príjmový limit a robíme to logickým spôsobom, ktorý z hľadiska procesov nezničí úrady práce a tie budú vedieť poskytnúť službu občanovi a hlavne deťom," dodal Madej.

Nezaradená poslankyňa Soňa Gaborčáková je presvedčená, že sa má zaviesť nový spôsob vymáhania výživného, aby matky, resp. rodič v exekučnom konaní nestratil svoje práva a aby sa nestal on samotný dlžníkom. Sprísnenie podmienok pre neplatičov však určite podľa nej pomôže. "Chcem veriť, že to bude vyriešené tak, že to pomôže dotknutým rodičom. Chcem veriť, že prinesie táto novela pozitíva, čo sa týka výšok výživného," podotkla v prípade oboch návrhov Gaborčáková. Obáva sa však toho, že zmeny nepomôžu rodičovi, ktorý má minimálne výživné.

Nezaradená poslankyňa Alena Bašistová dala sčasti za pravdu obom predkladateľom. "Musím dať za pravdu pani Krištúfkovej, že sa štyri roky venuje tejto téme a snaží sa presadiť mnohé veci. Na druhej strane dám za pravdu pánovi Madejovi, že mnohé procesné veci sú naviazané na iné zákony, sú legislatívne náročné, a že často musia ustúpiť aj niektoré rezorty," dodala Bašistová.