Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 9. máj 2024Meniny má Roland
< sekcia Ekonomika

Analýza: Británia bude možno nútená žiadať odklad začiatku rokovaní

Britská zástava veje pred Londýnskou vežou Big Ben. Ilustračné foto Foto: TASR

Hoci voľby zrejme nepriniesli jasného víťaza, Mayová naznačila, že bude bojovať, napriek tomu, že jej hrozí strata väčšiny v Dolnej snemovni.

Londýn/Brusel 9. júna (TASR) - Veľká Británia bude možno musieť odložiť začiatok rokovaní o brexite, keďže Konzervatívna strana premiérky Theresy Mayovej zrejme nezískala potrebnú väčšinu vo štvrtkových (8.6.) parlamentných voľbách. Uviedla to dnes vo svojej analýze americká banka JPMorgan.

A hoci voľby zrejme nepriniesli jasného víťaza, Mayová naznačila, že bude bojovať, napriek tomu, že jej hrozí strata väčšiny v Dolnej snemovni.

Podľa Malcolma Barra, analytika JPMorgan, sa pravdepodobnosť, že Veľká Británia bude musieť požiadať o odklad rokovaní o brexite, značne zvýšila. Poukázal pritom na aktuálny politický vývoj v Spojenom kráľovstve, ktorý zrejme naruší už aj tak tesný časový rámec procesu vystúpenia krajiny z Európskej únie (EÚ).

Všetko o predčasných voľbách v Británii: Pozrite si výsledky, reakcie, analýzy


Aj lídri EÚ sa obávajú, že premiérka Theresa Mayová po šokujúcej strate parlamentnej väčšiny v britských voľbách odloží rokovania o brexite, ktoré sa mali začať na budúci týždeň. A obávajú sa tiež, že stúpne aj riziko zlyhania rokovaní.



Člen Európskej komisie (EK) Nemec Günther Oettinger už povedal, že nie je jasné, či sa rokovania začnú v pondelok 19. júna podľa plánu. Dodal, že vyjednávania, ktoré mali zabezpečiť legálny a hladký odchod Británie z EÚ v marci 2019, budú bez silného partnera neistejšie.

Ďalší predstaviteľ EÚ v Bruseli zase vyhlásil, že je príliš skoro na špekulácie o tom, ako by blok reagoval na zmenu britských požiadaviek v otázke termínu. Podľa neho je potrebné vyčkať na pozíciu novej vlády.

Premiérka Mayová, ktorá vlani najprv bojovala proti brexitu a neskôr prevzala vedenie Konzervatívnej strany, keď predchádzajúci líder a premiér David Cameron po referende o brexite odstúpil, predstavila v marci svoje podmienky odchodu Británie z EÚ.

Mayová plánovala okrem vystúpenia z EÚ aj odchod z jednotného európskeho trhu a colnej únie. V apríli Mayová zvolala predčasné voľby v nádeji, že konzervatívci získajú výraznejšiu väčšiu v parlamente, čo posilní jej pozíciu na rokovaniach. No zdá sa, že priniesli presný opak.

Vlády zvyšných 27 štátov EÚ sa teraz obávajú, že po voľbách v Británii sa celá situácia skomplikuje. Môže dôjsť až k tomu, že Británia prestane byť členom bloku 30. marca 2019 (po dvoch rokoch od aktivácie článku 50 Lisabonskej zmluvy), bez dohody o podmienkach odchodu, ktoré by zabránili vzniku právnemu chaosu pre ľudí a podniky. To by tiež znamenalo, že Veľká Británia nebude môcť rýchlo dosiahnuť dohodu o voľnom obchode s EÚ.

Banka UBS napríklad upozornila svojich klientov, že relatívna sila euroskeptických stúpencov tzv. tvrdého brexitu v slabej konzervatívnej vláde by mohla s oveľa väčšou pravdepodobnosťou spôsobiť kolaps rokovaní s EÚ a skomplikovať dosiahnutie obchodnej dohody. Euroskeptici by mohli zabrániť vláde, aby ponúkla kompromisy potrebné na zabezpečenie obchodnej dohody.



A prípadné vyhliadky na ďalšie voľby ešte zvýšia riziko odkladu rokovaní aj možnosť, že Británia vystúpi z bloku bez dohody o podmienkach odchodu, varuje banka klientov v liste.

Zvyšných 27 štátov EÚ je ochotných ponúknuť Veľkej Británii rovnaký prístup na trhy EÚ, aký majú Nórsko alebo Švajčiarsko. To by však znamenalo, že Londýn bude naďalej prispievať do rozpočtu EÚ a dodržiavať jej pravidlá, vrátane voľného pohybu osôb, pričom nebude mať žiadny vplyv na politiku bloku. A práve to Briti v referende o členstve v EÚ odmietli. Otázkou teda je, ako by mohla akákoľvek nová britská vláda presvedčiť voličov, aby prijali takýto výsledok. A to zvyšuje obavy, že rokovania o brexite sa skončia bez dohody.

Analytik Scazzieri: Nie je jasné, čo teraz Theresa Mayová urobí



Výsledok britských parlamentných volieb prekvapil, keďže väčšina prieskumov verejnej mienky predpovedala väčšinové víťazstvo konzervatívcov. Pre TASR to uviedol analytik Luigi Scazzieri z londýnskeho think-tanku Centrum pre európsku reformu (Centre for European Reform).

"Nie je jasné, čo teraz Theresa Mayová urobí. Môže odstúpiť, alebo sa môže pokúsiť vytvoriť menšinovú vládu podporovanú (severoírskou) Demokratickou unionistickou stranou. Pravdepodobnejšia sa mi však zdá možnosť zostavenia vlády konzervatívcami, než labouristami," konštatoval analytik.

V súvislosti s brexitom sa podľa neho nedodrží časový rámec rokovaní, ktorý sa nastavil. Nebude to mať však vplyv na pozíciu EÚ. "Spojené kráľovstvo je stále slabším partnerom a bude musieť prijať kompromisy. Otázkou však je, či britská vláda bude mať dostatok síl na kompromis. Nie je jasné, či jej slabosť prinúti ostatné politické strany nájsť prijateľnú podobu brexitu, alebo práve naopak, znemožní dohodu," konštatoval analytik.

Konzervatívna strana britskej premiérky Theresy Mayovej prišla vo štvrtkových (8.6.) voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente. Straty kresiel v prospech labouristov a liberálnych demokratov zaznamenala v Anglicku i Walese napriek tomu, že jej podiel hlasov oproti predošlým voľbám narástol.

Hayton: Do predvolebnej kampane do popredia otázky domácej politiky



Momentálne nie je isté, že to, ako Briti hlasovali vo štvrtkových (8.6.) parlamentných voľbách, bolo z veľkej miery ovplyvnené brexitom. Pre TASR to uviedol britský politológ z University of Leeds Richard Hayton.

Podľa neho sa dostali počas predvolebnej kampane do popredia otázky domácej politiky. "Je však zrejmé, že výsledok volieb má veľký vplyv na brexit z hľadiska oslabenia autority Theresy Mayovej," uviedol politológ. Zároveň dodal, že sa zneistila i pozícia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska ako takého.

Britská premiérka Theresa Mayová požiada ešte dnes kráľovnú Alžbetu II. o poverenie na vytvorenie novej menšinovej vlády po tom, ako jej Konzervatívna strana prišla vo voľbách o väčšinu v Dolnej snemovni britského zákonodarného zboru, avšak zostáva v nej najväčšou stranou.

Mayová spadla zo "skleneného útesu", uviedla sociálna psychologička


Britská premiérka Theresa Mayová spadla zo "skleneného útesu". Uviedla to dnes profesorka Michelle Ryanová, ktorá sa na anglickej Exeterskej univerzite špecializuje na sociálnu a organizačnú psychológiu.

Pojem "sklenený útes" znamená, že existuje trend uprednostňovať pri vymenovávaní do vedúcich funkcií ženy pred mužmi, a to práve v časoch, keď je riziko zlyhania vysoké.

"Nie je náhoda, že pani Mayová sa stala premiérkou uprostred neistoty spôsobenej brexitom, a teraz za to platí," napísala profesorka Ryanová, ktorú citovala spravodajská stránka britskej stanice BBC.

Sklenený útes je jedným zo súčasných spoločenských problémov, ktorý sa zaužíval najprv pre situácie vo firmách. Podstata spočíva v tom, že ženy sú vymenovávané do vedenia v čase krízy, ale keď firma prosperuje, do vedenia sa dostávajú muži. Ženy potom v dôsledku tohto javu zlyhávajú a nesú vinu za neúspech firiem. Efekt skleneného útesu sa rozšíril aj do politiky a ďalších oblastí.

Britská konzervatívna premiérka Mayová a jej strana stratili vo štvrtkových predčasných voľbách väčšinu v parlamente. Niektorí súperi Mayovú vyzvali, aby odstúpila.