Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Nájdu sa tu aj čerešne srdcovky či polochrupky.
Autor TASR
Žiar nad Hronom 10. apríla (TASR) - V mestskom ovocnom sade v Parku Š. Moysesa v Žiari nad Hronom v stredu za pomoci miestnych školákov a dobrovoľníkov vysadili ďalšie druhy starých ovocných stromov. Podľa Marcely Gendiarovej z odboru životného prostredia Mestského úradu v Žiari nad Hronom tu pribudli marhule, broskyne, duly aj mrazuvzdorné kivi.
"Tento sad je prvým mestským genofondovým sadom na Slovensku. Výnimočný je v tom, že je výsledkom pomologického mapovania Karpatského oblúka, teda toho, kde sa nachádzame. Starých historických krajinných štruktúr, teda kopanice, lazy, štále, staré záhrady," priblížil ovocinár a ekológ Ľudovít Vašš, ktorý odborne dohliada na výsadbu sadu už od jeho vzniku v roku 2017.
V sade s rozlohou 1,3 hektára je podľa jeho slov vysadených viacero starých odrôd ako napríklad kožovky, štrúdlovky, citrónky, marináče, rôzne renety, muškátové jablká či hrušky muškatelky, ovesnačky a zelienky. Nájdu sa tu aj čerešne srdcovky či polochrupky. "Sú tam rôzne odrody, ktoré sa už nerozmnožujú v klasických škôlkach a nedajú sa bežne zohnať. Preto je toto miesto cenné tým, že ľudia si budú môcť časom odobrať nejaký ten vrúbeľ a zaštepiť tú odrodu, ale hlavne ochutnávať zabudnuté odrody, a tak sa možno zvonu vrátia do záhrad," priblížil Vašš.
Ovocné stromy tu však podľa Gendiarovej dopĺňajú aj kríky, vlani tu vysadili rakytník, ríbezle a liesky. Svoje miesto tu majú aj záhony trvaliek. Výsadbu tento rok ozvláštnili výsadbou vinohradu a tzv. kivohradu, ako ho nazvali. "Klíma sa mení, prichádza otepľovanie, prichádzajú iní škodcovia. Potrebujeme pestovať väčšiu pestrosť, novšie, netradičné druhy," okomentoval výber odborník. Priblížil, že ide o kivi úzkolisté, ktoré má vysokú mrazuodolnosť. Vysadili ich starou metódou a to tak, že sú vysadené pri agátových koloch, aby ich neskôr obopínali.
Súčasťou programu bola aj prednáška pre verejnosť s odborníkom na tému starostlivosti o ovocné stromy. Vašš na nej záujemcom priblížil, ako majú strihať, ošetrovať a vysádzať stromy.
Snahou mesta je vytvoriť dlhoveký sad, ktorý vydrží v meste desiatky rokov a bude slúžiť najmä obyvateľom. Už teraz si sem podľa Gendiarovej mnohí chodia pre bylinky. V budúcnosti by chceli tu dopestované ovocie dodávať do miestnych škôl. Gendiarová pripomenula, že ide o ekosad, pretože nepoužívajú žiadne chemické postreky. V prípade potreby používajú biopostreky z bylín.
"Tento sad je prvým mestským genofondovým sadom na Slovensku. Výnimočný je v tom, že je výsledkom pomologického mapovania Karpatského oblúka, teda toho, kde sa nachádzame. Starých historických krajinných štruktúr, teda kopanice, lazy, štále, staré záhrady," priblížil ovocinár a ekológ Ľudovít Vašš, ktorý odborne dohliada na výsadbu sadu už od jeho vzniku v roku 2017.
V sade s rozlohou 1,3 hektára je podľa jeho slov vysadených viacero starých odrôd ako napríklad kožovky, štrúdlovky, citrónky, marináče, rôzne renety, muškátové jablká či hrušky muškatelky, ovesnačky a zelienky. Nájdu sa tu aj čerešne srdcovky či polochrupky. "Sú tam rôzne odrody, ktoré sa už nerozmnožujú v klasických škôlkach a nedajú sa bežne zohnať. Preto je toto miesto cenné tým, že ľudia si budú môcť časom odobrať nejaký ten vrúbeľ a zaštepiť tú odrodu, ale hlavne ochutnávať zabudnuté odrody, a tak sa možno zvonu vrátia do záhrad," priblížil Vašš.
Ovocné stromy tu však podľa Gendiarovej dopĺňajú aj kríky, vlani tu vysadili rakytník, ríbezle a liesky. Svoje miesto tu majú aj záhony trvaliek. Výsadbu tento rok ozvláštnili výsadbou vinohradu a tzv. kivohradu, ako ho nazvali. "Klíma sa mení, prichádza otepľovanie, prichádzajú iní škodcovia. Potrebujeme pestovať väčšiu pestrosť, novšie, netradičné druhy," okomentoval výber odborník. Priblížil, že ide o kivi úzkolisté, ktoré má vysokú mrazuodolnosť. Vysadili ich starou metódou a to tak, že sú vysadené pri agátových koloch, aby ich neskôr obopínali.
Súčasťou programu bola aj prednáška pre verejnosť s odborníkom na tému starostlivosti o ovocné stromy. Vašš na nej záujemcom priblížil, ako majú strihať, ošetrovať a vysádzať stromy.
Snahou mesta je vytvoriť dlhoveký sad, ktorý vydrží v meste desiatky rokov a bude slúžiť najmä obyvateľom. Už teraz si sem podľa Gendiarovej mnohí chodia pre bylinky. V budúcnosti by chceli tu dopestované ovocie dodávať do miestnych škôl. Gendiarová pripomenula, že ide o ekosad, pretože nepoužívajú žiadne chemické postreky. V prípade potreby používajú biopostreky z bylín.
